V nedávnom rozhovore pre AP zverejnenom portálom The Independent Bach potvrdil, že pre svoj násilný charakter sa väčšina e-športov na budúcich olympiádach neobjaví.

 „Nemôžeme mať v olympijskom programe hru propagujúcu násilie alebo diskrimináciu. Takzvané „zabijacké hry“ sú z nášho pohľadu protichodné s olympijskými hodnotami, a preto ich nemôžeme akceptovať.“

Ázijské hry sú pritom druhým najväčším multi-športovým podujatím na svete a tento rok to bolo vôbec po prvýkrát v histórii, čo do svojho harmonogramu začlenili aj niekoľko e-športov. Podľa odhadov sledovalo demonštračný (t.j. skúšobný a nesúťažný) e-športový turnaj 320 miliónov divákov po celom svete.

 League of Legends či DOTA 2 sú pre štandardy Medzinárodného olympijského výboru prinásilné, nehovoriac o CS:GO, ktoré je v „príkrom rozpore s olympijskými hodnotami.“ Debata o inklúzii populárnych súťažných videohier do programu letných olympijských hier sa vláčne ťahá už niekoľko rokov. V tieni nedávno zavŕšených Ázijských hier v Indonézii sa však prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach zaviazal rozfúkať mračná neistoty ohľadom olympijskej budúcnosti e-športov.

Napriek tomu, že sa už stihli objaviť hlasy žiadajúce garantovanie statusu medailového športu pre e-športy počas najbližších Ázijských hier v čínskom Chang-čou v roku 2022, je málo pravdepodobné, že obľúbené ťaháky typu LoL či DOTA2 na vrcholnom športovom podujatí skutočne uvidíme. Tieto a im podobné hry totiž podľa Bacha „nespĺňajú štandardy MOV.“

E-športy by mali byť o športe a cti reprezentovať rodnú krajinu, nie o zábave ako takej,“ dodáva Žang Dažong, výkonný riaditeľ spoločnosti Alibaba, ktorá je partnerom Ázijského olympijského výboru.

Nie je jasné, či tým Dažong narážal na možnosť začlenenia „športových e-športov“ typu FIFA či Pro Evolution Soccer do programu nasledujúcich ázijských hier. Bolo by však málo vídaným javom, keby sa organizátori nasledujúceho cyklu rozhodli ignorovať miliónové davy fanúšikov, ktorých e-športy k ázijským hrám prilákali aj tento rok.  Otázkou tiež ostáva, či by profesionálne športové videohry dokázali generovať rovnaké divácke čísla a prilákať podobný objem financií ako tie „vražedné.“  

Paradox násilia

Thomas Bach sám získal zlatú olympijskú medailu zo šermu v Montreale v roku 1976. Popri obhajobe účasti bojových športov na olympiáde však prezident MOV pripustil, že „olympijské štandardy“ sú v takýchto prípadoch nejednoznačné.

„Prirodzene, každý bojový šport nachádza svoj pôvod v skutočnom medziľudskom zápolení. Šport predstavuje civilizovaný prejav a vyústenie takýchto aktivít. E-hry, v ktorých ide výlučne o zabíjanie, však do olympijských hodnôt nezapadajú,“ dodáva.   

Viacerí pozorovatelia v reakcii na Bachove slová vyčítavo podotkli, že olympijské hry, majúc za sebou dlhoročnú tradíciu účasti boxu, šermu, wrestlingu, športovej streľby a iných športov s bojovými aspektmi v rámci svojho programu, flirtujú s poňatím pokrytectva, keď e-športom vyhadzujú na oči násilie.

Podpora myšlienky olympijských e-športov je aj v samotnej hráčskej komunite rozpačitá. Všeobecnému konsenzu nepridala na váhe ani nedávna tragická udalosť zo Spojených štátov, kedy počas herného turnaja vo floridskom nákupnom centre prišli o život 3 ľudia a ďalší 10 utrpeli zranenia po nezmyselnom vyčíňaní strelca, ktorý sa súťaže sám zúčastnil.